Traduction en Créole Martiniquais de la Lettre à la jeunesse « Soyez au service de la vie » d’Amadou Hampâté Bâ

Voilà la Lettre à la Jeunesse d’Amadou Hampâté Bâ,

intitulé « Soyez au service de la vie », publiée dans le cadre de « Lettres ouvertes à la jeunesse – Concours Dialogue des générations » organisé par l’Agence de Coopération Culturelle et Technique pour l’année « 1985, année internationale de la jeunesse ».

Dans le cadre de recherche autour de l’art et la culture comme levier d’intervention sociale et éducative, que je suis retombé sur cette Lettre. Quatre minutes de temps lecture annonçait le site où elle était publié. Quand au final, il me fallut bien une après-midi pour la lire comme la mangeant, la ruminer et la digérer pour qu’au final , je décide d’entreprendre sa traduction en ma langue maternelle (le créole martiniquais).

Cela me semblait la meilleure chose à faire, en illustration du propos de Monsieur Amadou Hampâté Bâ.

 

Lettre d’Amadou Hampâté Bâ à la Jeunesse
« Tjenbé kò’w an sèvis lavi-a. »

Traduit du Français en Créole par Malik Duranty

Padavwa, sis lanné avan i travèsé, Matjè-a ki wè jou pa koté Mali ek ki pòté non Amadou Hampâté Bâ, té matjé an lèt plen lafòs ek vidjò. dédikasé ba La Jénès, Misié tala menm ni tan viv-kòy épi dé moun kontel Théodore Monod pa bò lenstitision fransé di lafrik nwè, lafrik lézansèt, antan i té ka siéjé LINESKO. Adan lèt-tala i ka ba nou sa i sav asou sé larel-la i pran, kontel konba’y pou kilti mélanjé ansanm épi pou lapé. An bel lison lavi, ki plen épi lespwa, toupandan Mali, péyi’y-la, ka déchouké kò’y ankò.

1985

Ti-sè Ti-frè
Moun-lan ki ka palé ba zòt-la-a, wè-jou dépi lé prèmié jou ventièm sièk-la. Kidonk ni titak tan i ka viv-kòy asou latè-a, é zot pé imajinen londjè èk wotè tousa i ja wè ek i ja tann, tout oliwon latè. Toutfwazékant, i pa ka prétann vini dépozé ko’y kon an mèt-a-manyòk oben tjek mapipi anlè zòt. An dékatman pawòl-li, i sé voudré zot wè’y kon an rouchachè pou létènité, an zélèv pou létènité, ek jòdi-a ankò i swèf tann épi konprann, toukon lé primié jou.

I koumansé pa rantré andidan kò’y menm, i swé bon swé pou dékouvè kò’y épi bien konnèt kò’y. Tousa pou an final di kont, i wè kò’y, rikonnèt kò’y andidan prochen’y, pou i pé ba’y lanmou toubonnman. I té ké voudré tout moun-lan fè menm parey.

Aprè kestiònman difisil tala, i pati fè an bel driv tout oliwon latè : i jwenn, Lafrik, Péyi Arab, Lérop, Lamérik. Kon an bon zélèv ki i yé, ki pa ni piès konplex, ni piès préjijé, i chèchè an manniè pou risivrè pawòl fondal-natal tout sé Mèt-a-manniòk-la ek sé Inisyé-a i jwenn anlè chimen’y. I fè kò’y toupiti pabò yo, zorèy ouvè gran. I matjé pawòl-yo an fondok servèl-li é an fondok tjè’y. I tounen-viré sé pawòl-yo-a an tout sans, i katjilé, i médité anlè tout sé pawòl-la, padavré i té bizwen konprann kilti yo-a bien-kòmifo, ek épi tousa, i té pé konprann poutji tel ou tel konpòwtasion ka fèt. I ba ko’y bon lafòs pou’y té konprann nonm, pas sa ki pli potalan adan lavi-a, sé tann épi konprann kò-nou ansanm-ansanm an tjè ek antjè.

An tout manniè, ki sé moun nasion, ras oben kilti, nou piès pa ka sanm ; mé an menm tan, nou tout ka sanm osi ; ek sé anlè sa pou djoubaké, rouchaché ankò pou ou pé rikonnèt kò’w andidan lòt-la, ek bokanté anchay pawol épi’y. Alòs menm si nou pa ka sanm, mé fòk pa sa terbolizé lespri-nou ; fòk nou sa viv tout diférans-nou pou sa liyanné-nou épi sévi-nou langré, pou nou pé fè ansanm ek pou yonn pòté ba lòt adan an sel bokantaj konésans. Menm manniè sé koulè an tapi ka fè beltéy, sé menm parey pou nonm. Divèsité nonm, kilti ek sivilizasion ka fè belté mond-lan. Fout lavi-a té ké san Gou ni sel, san ayen ek près kon an kò-mò, si’w wè nou tout té ka sanm pou toutbon kon dé gout dlo, si nou té fèt épi menm moul-la, ka viv ek katjilé menm manniè-a ! Imajiné si’w pa té ni ayen pou té dékouvè laka’y lézòt, ki manniè ou té ké fè (konsui) kò’w anlè an fondas solid ?

Alèkilé, épi lo dézagréman-an nou ka sibi-a, fo nonm sispann yen ki gadé sa ka fè nou diféran épi jété an bel zié anlè sa ka fè nou sanm, toutfwazékant, fo nonm fè sa, adan an gran rèspé yonn pou lòt. Jwen lot la épi kouté’y, sa toujou ka ba’w plis pou lakonéans, menm pou louvèti prop lidantité’w, ki si’w kité kò’w alé adan ladjè pawòl oben tjek pawòl bwareng, tousa pou chèché ni rézon douvan lézòt. An zansèt mèt-a-manniòk lafrik té ka di : « I ni vérité-mwen ki ta mwen, ek vérité’w ki ta’w, ki péké janmen jwenn. VERITE-A an mitan. Pou vini obò’y, chak moun-lan ni pou sòti an prop vérité’y, pou’y pé maché anlè lòt-la tjè-lib. »

Jennjan, jennfi, dènié rivé ventièm siek-la, zot ka viv an épok ka brennen limanité, ka fèy pè épi lo zafè danjé-a ka pézé anlè tèt-li-a, toupandan lépòk tala ka mété nou anlè an wotè pas i ka wouvè tout kalité lapòt pou lakonésans ek rilasion ant nonm. Jénérasion ventièm siek-la, ké konnèt an tan fantastik, ola ras-nonm épi lidé-nonm kay jwenn.Silon mannié jénérasion-tala kay viv tan-tala, fénomèn-tala, i ké pé asiré survivans-li oben i kay provotjé lanmò’y padavrè moun ké kont moun, moun kay tjwé moun.

Andidan mond modern tala, pèsonn pé pa séré andidan an touw an ivwa(w). Tout péyi, ki yo fò, ki yo fèb, rich oben maléré, ka liyanné adan an
larel yonn ka tjenbé lot, o mwens asou an plan ékonomik oben asou wòtè
danjé ladjé entèwnasional. Ki yo lé, ki yo palé, tout nonm asou late-a anlè an sel é menm rado : si’w wè an mové van lévé, tout moun-lan ké an danjé an menm balan-an. Ès sa pa té ké méyè si nou tout la té ka éséyé konprann kò nou, pou nou lévé ansanm-ansanm adan an sel koudmen avan i tro ta?

Lyannaj tout péyi ka mandé mennen an konplémantarité di tout sé nonm-lan ek di tout sé kilti-a. Jòdi jou, limanité kon an gran lizin, ola travay-la ka fèt a la chenn : chak piès, piti oben gran, ni an ròl ki ta’y ka jwé an ròl ki pé kondisioné mannié lizin-lan pé tounen lwil.

Atjèlman, konsi sété la règ, i ni pliziè blòk entéré ka goumen ek déchouké
kò-yo. Sé pétèt zòt, jenn-jan é jennfiki ké ni pou fè, piti a piti, boujonnen an nouvo lespri, ki kay pran chimen lakonplémantarité ek lasolidarité, «an lanmen ka lavé lòt, dé lanmen ka lavé an fidji», otan anlè wotè moun ki anlè wotè lentènasional. Sé sel kondision pou lapé rénié ; pas san lapé sé pa ayen ka pran douvan, ka vansé, ka lévé, dékatman kòy.

Sivilizasion tradisionel-la (mwen ka palé di lafrik savann lisid Sahara, tala mwen bien konnèt la) ; sivilizasion tala, té avan tout bagay, an sivilizasion larèsponsabilité ek lasolidarité adan tout nivo’y. An piès model manniè an nonm, pa té ka rété asou koté, adan lizolasion. Janmen, ou pa té ké wè an fanm, an tianmay, an malad, oben an viékò, viv andéwò lasosiété, akwèdi an bagay ki pa ka fè-kò épi nou (Kon an piès loto san loto). Yo toujou té ka touvé an plas, an wòl ba moun-lan adan gran fanmi afritjen-an, tantésibien ki, menm an moun andéwò, té ka touvé lospitalité ek nouriti. bien dòmi. Lespri lakou nou-menm ek lespri pataj té ka mennen tout manniè-viv nou An pla diri, menm si’y té piti-piti-piti, té la pou lé dimandè.

Nonm té ni pawòl, pawol-il sé té li ek i té pawol-li ; pawòl-li té sakré. Pli souvan ki ra, tout lélékou té ka pran lavol épi an « palab », an pawol patajé : « pawòl-la ka di, sanblé pou palé, sé mété tout moun alèz ek flennté tout ladjè nonm kont nonm ». Lé zansien, kon dé arbit ki té ni respè tout moun, té véyatif pou lapé rété an lakou-a. « Lapé », « lapé selman ! », sé té sa ki té laklé-pawòl andidan tout mès salitasion afritjen. Yonn di sé pli gran lowizon sé inisiasion-an ek rèlijion tradisionel-la, sé té fè chak moun-lan tjèk kò yo adidan an « lespri kò ki mèt kò » ek an lapé andidan’w; pas san lapé tala, lapé andidan, pa té ké ni lapé andèwò. Sé andidan lapé ek lapé selman nonm pé mété kò’y doubout ek wouvè Lawonn lasosiété, wouvè larèl-la, alòs ki ladjè pa bizwen anlo jou pou déchouké sa nou mété an patjé tan, an patjé siek pou fè lévé.

Nonm té konsidéré kon gran responsab tousa ka pòté asou lanati ek lékilib-li. I pa té késion an nonm koupé an piébwa san menm i sav poutji non pli, piès nonm pa té pé tjwé an zannimo san rézon. Laté-a pa té ta’y, mé sé té an bagay sakré kréyatè-a té mété an lanmen’y pou’y pé swen’y ek miyonnen’y. Mi an manniè wè ki, jòdi-jou ka pran an sans wo, wo, wo menm, lè’w ka gadé lanmanniè sé nonm-lan alè, sanfouté adan manniè yo ka gaspiyé tout richès latè-a ek brennen-krazé tout lékilib lanati.

Asiré pa pétèt, kon tout sosiété oliwon latè, sosiété lafrik ni tjak-li, débornasion’y, eksè’y èpi féblès-li. Sé zòt, jenn-gason, jennfi, zot ki ké granmoun dèmen, ki ké ni lachaj lésé tout movè manniè péyi-a fonn anlè kò-yo menm, pou adan menm balan-an, kiltivé ek djoubaké anlè tout sé valè pozitiv-la. Lavi nonm sé an gran piébwa ek chak jénérasion kon mèt Jaden-a. Ek bon mèt jaden-an, sé pa tala ka déchouké rasin an tè, mé sé tala ki, lè lè-a rivé, sav ki manniè i ka tayé sé branch-lan ki mò-a, ek si sa nésésè fè di fason, fè an grèf ki ni itilité’y. Koupé tron-an sé té ké an swisid, akondi ou ka ba prop pèsonalité’w dò’w pou pran ta an lòt anlè kont-ou, san janmen sa mennen’w piès kòté. La ankò, fòk sonjé pawòl-la ka di : « An moso bwa rété lontan sosé an dlo, asiré pa pètèt i ké floté, mé i pa ka’y janmen tounen kayiman ! »

Jennjan, zòt dwétèt bon mèt jaden-an ki sav ki pou an piébwa pran an bel woté ek pou’y pé sa rouvé branch-li adan tout lespas i jwenn, i bizwen rasin ki fò ek ki an fonfonn latè-a. Konsa, grif antè, zòt ké pé san pèd fwa, san fè kò zòt mal, ouvè kò zòt asou lalantou pou ba ek risivrè.

Pou gran djoubakay tala, nou ni bizwen dé modèl zouti : dabò pou yonn, fougonnen ek prézèvé tout sé lang manman nou-an, padavré sé yo ka pèmèt-nou, avan tout bagay, fè kilti nou-an fè siwawa, simen prop kilti-nou-an ; apré adan an lòt plan, dézièm zouti-a, sé konnèt toutafètman lang-lan ki vini menyen nou épi lakolonizasion (pou nou sé lang fransé-a), pas li-menm ni wotèy tou, yen ki pou pèmèt tout moun tout sé tribu afritjen-an palé ansanm, pou aprann konnèt kò-yo yann-a-lòt, mé osi pou nou sa palé alé-pou-viré épi kilti dòt koté oliwon latè.

Jennjan ek jennfi lafrik ek anlè tout latè-a, sé desten-an ki fè an finisman ventièm sièk-tala, ek o pipiri nouvo tan-tala, zòt kon an pon ka jwenn dé mond : ta an tan lontan-an, ola i ni an lo vié sivilizasion ka yen ki mandé ba nou kòm léritaj, trézò-yo avan disparèt pran-yo ek an mond ka vini, ki li-menm bakfoul épi anlo pétèt ek titak difikilté, sa vré, mé an menm balan, rich épi bel lavanti ek espérians pou tjè-kontan. Sé zòt menm ki pou rilévé sé défi tala épi fè an manniè pou pa déliyanné, pa fè blès ant dé mond tala, mé plito mété an kontiniasion adan lapé ek mété fékondasion-an an rout dépi lépòk-tala jik pa bò anlòt.Yonn ka nouri lòt.

Adan sé toubiyon-an ki ké chayé zòt-la-a, sonjé sé valè antan lontan-an valè liannaj, partaj, solidarité. Ek si pa bonè, zòt ni an zasièt diri, pa manjé’y tousel. Si ni dé bizbi ka vini brennen zòt, anni sonjé sé djalog ek palab ki tout !

Ek siyanka zot sé lé djoubaké pou tout bon, olié zòt pèd lakap adan jès ki pa ka pòté ayen, anni sonjé viré-vini pabò Manman-Latè, sé li sel ki sé vré richès nou, épi ba’y bon lov, bon swen pou nou pé sa ba tout nonm bwè-manjé. Anfen, mété kò zòt o sèvis lavi-a, an tout manniè zòt pé !

Anlo adan zot ké pétèt di : « yo ka mandé nou trop bagay ! Sa tro fò ba nou ! ». Mé pèmèt gran-nonm-lan mwen yé-a, konfié zòt an sikrét : menm manniè pa ni « ti » lensandi (mé sa, sa ka dépann di ki sa ka brilé pou difé-tala fèt), pa ni tizizig léfò. Tout éfò ka konté, ou pa janmen sav o koumansman, di ki aksion ki ka sanm èt toupiti, ké ba an bidim bagay ki kay chanjé fidji sa ki ja la. Pa blié ki rwa pié-bwa an savann, sé baobab-la, épi tout lafòs-li ek tout prézans majestéy, i sòti di an tou piti grenn ki, adan an primié tan, pa pli gwo ki an tou piti-piti grenn kafé.

 

Lire le texte originale en version française : http://www.deslettres.fr/damadou-hampate-ba-jeunesse-soyez-au-service-vie/

Bibliographie d’Amadou Hampâté Bâ, lire ici : https://www.babelio.com/auteur/Amadou-Hampate-Ba/6837

Bokanté lanmou-a

Laisser un commentaire

Votre adresse e-mail ne sera pas publiée. Les champs obligatoires sont indiqués avec *